What Does Their Music Mean To Me?

Čo pre mňa znamená ich hudba? 

     Jedným slovom- veľa. Som človek, ktorý nemá vyhranený hudobný štýl, počúvam skoro všetko, pokiaľ sa mi páči melódia. Aj to je dôvod, prečo som bola taká uchvátená hudbou Buck-Tick. Páči sa mi, že sa vyvíjajú. Koncom 80-tych rokov začínali veselými melódiami na vlne positive punku s prevahou Imaiovych textov. Neskôr sa o slovo prihlásil aj Atsushi s potrebou vykričať všetko, čo trápi jeho ubolenú dušu. Mohli by sme povedať, že vtedy kapela „prešla na temnú stranu“, ale to by bolo príliš povrchné a zjednodušené. Hudba i témy sa stali serióznejšie, prepracovanejšie, vyspelejšie. A tak je to s každým novým albumom, ktorý prináša pestrosť hudobných žánrov i umeleckých motívov, ktoré nútia poslucháča premýšľať. 

     Radi experimentujú, no zároveň si ponechávajú svoj vlastný, jedinečný štýl. Základom je rock, alebo presnejšie rôzne rockové štýly, industrial, alternative, gothic s prímesou electroniky, pop, jazz atď. Vďaka nim som si vypestovala dosť vysokú toleranciu aj na tvrdšie rockové kúsky, i keď stále je pár takých, o ktorých dokážem prehlásiť „to sa nedá počúvať“ :D Nehovoriac o tom, že ich začiatky mi tiež nič nehovoria. Ale som fanúšička, nie fanatik, nemusí sa mi páčiť všetko :P

     A teraz to hlavné. Nie nadarmo sa volajú „Bakuchiku“ (=petarda). Ich hudba je explóziou emócií! Ak skombinujeme geniálne melódie, božský spevácky prejav a perfektné texty, máme tu nebezpečnú zápalnú zmes. Keď si pustím koncert a poriadne tomu vytnem, až sa okná trasú (obrazne povedané), energia priam srší a nabíja ma, úprimne, niekedy nedokážem ani celú noc zaspať! :D Všetky žilky sa mi v tele rozihrajú a nemôžem sa ovládnuť, s radosťou skáčem až do odpadnutia. Odporúčam to ako liečebný prostriedok a životabudič. Vážne, nevymýšľam si, čítala som príbeh jednej baby, ktorá ležala s chrípkou v posteli a keď si pozrela ich koncert, hneď sa jej stav začal zlepšovať :D 

     Čo sa týka pomalších, melancholických melódií, moja duša sa na ich krídlach nechá unášať do neznámych vesmírov a objavuje ich najskrytejšie zákutia... Je to priam mysteriózny zážitok presahujúci čas i priestor. Fascinovaná a očarovaná si vychutnávam každý tón.

     Zhrniem to, keď počúvam BUCK-TICK, chce sa mi smiať, plakať, zblázniť sa, vyskočiť z kože, odletieť do neba a zanechať po sebe len duchom neprítomnú schránku...

What does their music mean to me?

     Just one word. A lot. I don’t prefer some specific music style, I like many styles, if the melody is good, I have no problem. And that’s the reason why I am so captivated by B-T’s music. I like they are progressing. At the late 80’s, they started with the positive punk and cheerful melodies. Imai-san wrote most of the lyrics.  But later Atsushi felt like he must shout out all the thoughts that tortured his soul. Maybe it was the time when they „went to the dark side“, but it’s not that simple. Their music and lyrics became more serious and mature. They bring a huge diversity of musical styles and themes with every new album. As a listener I feel the urge to think about their ideas.

     Despite of experimentation, they always keep their unique style based on industrial, classic, alternative or gothic rock, with addition of electronica, pop, jazz etc. Thanks to them I have a higher tolerance to hard rock pieces. Although some songs are still not my cup of tea :D But I’m a fan, not a fanatic, I can like or dislike whatever I want :P :D

     And now what I want to tell you the most. They have the very accurate name- „Bakuchiku“ (= a firecracker). Their music is an explosion of emotions. The combination of awesome music, the meaningful lyrics and brilliant singing is a dangerous „incendiary coctail“ ;-) When I watch the concert on DVD and I turn the volume up, I can feel the energy flow, it charges me and sometimes I can’t sleep for a whole night! I don’t control myself, I go wild and dance till I faint. I can really recommend you to use it as a cure. I’m not kidding, once I read about a fan, she got flu but after watching some concert she felt much better :D

     As for those slow and melancholic melodies, I am carried away on their wings to the another universes, discovering the most secret places... It’s a mysterious experience that can go over the time and space. 

     After all, when I’m listening to BUCK-TICK, I want to laugh, cry, go crazy, jump out of my skin, fly away to the heaven and leave a spiritless body here...