No Buck-Tick. No Life.

     Jedného osudného večera v auguste 2013 som si len tak povedala, že si pôjdem konečne pozrieť anime „Shiki“, ktoré mi odporúčala sesternica už v marci, ale ako je u mňa zvykom, stiahnem a uložím na hardisk (rozumej zahrabem na horšie časy). Ach ja stvora (ne)šťastná, doteraz som si žila spokojným nudným životom a zrazu mi všetko obráti naruby harmónia tónov dokonale rezonujúca s nejakým nastavením v mojom mozgu, ktoré len čakalo na ten správny spúšťač.

     Áno, možno viacerí tušíte, že to bola pieseň v 1. openingu s názvom „Kuchizuke“ a vtedy som sa totálne, brutálne, fatálne, absolútne zbláznila do hlasu speváka, o ktorom som nemala ani šajnu až do októbra, pretože som doma nemala internet! Och, aké strašné mrhanie časom. Nuž som si pekne počkala, až začne semester a na priváte som nastúpila na tajnú misiu s dôležitým poslaním.
     Na youtube som si našla videoklip a odpustite, že použijem ten primitívny internetový slang (ktorý máme tak radi), moja reakcia bola že „WTF?!“ Nie, že by sa mi nepáčil.. ok priznávam, asi sa mi nepáčil :D Ale to je jedno, hudba je predsa prvoradá. Tak som s nádejou v hľadaní pokračovala. Ale ešte sa pristavím pri neopomenuteľnom detaile- Atsushi Sakurai. To je tá fascinujúca bytosť. Snáď sa mi podarí adekvátne opísať môj prvý dojem: „... hmm, ten ma chce zabiť pohľadom? Hmm, aké má nezvyčajne veľké oči na Japonca, hm.“ Druhým objavom bola „Miss Take“: „Wau, ty kokos, tá gitara, wau!“ A tretím „Romance“: *-----------* A potom nám mesiac nešiel net >:(
     Až keď doba temna konečne pominula,  začal sa skutočný prieskum. Našťastie sa hlboko vo mne usadila pripomienka, aby som to nenechala len tak a postupne som sa zoznamovala s celou diskografiou. Pesnička nasledovala jedna za druhou a bola som stratená stále viac a viac. Ešte sa mi nikdy nestalo, aby mi nejaká hudba tak dobre sadla. Až na pár výnimiek, všetky piesne sa mi páčili. Buck-Tick sa stali mojou srdcovou záležitosťou číslo jeden. Ešte nikdy ma žiadna kapela nezaujala natoľko, aby som si vyhľadávala aj bližšie informácie o jej členoch, ale toto bola úplne iná situácia.
     Samozrejme, nebudem sa tu na nič hrať a úprimne sa priznávam, že ma očaroval magický, tajuplný a nadpozemsky krásny Sakurai-san, ktorý  ma ale spočiatku nijak extra neinteresoval- áno čítate správne :D Môj jediný dojem bol ten, že som ho považovala za nevšedne krásneho Japonca a tým to haslo. Ale čo to bolo za zvláštnu melanchóliu v jeho očiach?
     To bol impulz pre moju zvedavosť. Nasledovalo usilovné vyhľadávanie informácií o histórii kapely, o jej členoch a predovšetkým o Atsushiho živote a čím viac som spoznávala súvislosti medzi ich tvorbou a osobnými príbehmi, tým viac som im rozumela a nachádzala v nich nekonečný zdroj inšpirácie. Snorila som v tých najskrytejších zákutiach internetu, aby som zohnala všetko, čo sa ohľadom nich zohnať dalo. Za svoju zbierku sa rozhodne nemusím hanbiť :D Keď si len spomeniem, s akým pokušením musel bojovať môj vnútorný patologický prokrastinátor v období písania bakalárky, brrrr, mráz mi behá po chrbte.

     Čo sa týka mojich rodičov, ani neviem ako sa mi podarilo ich tiež namotať. Samozrejme, zázrak sa nekonal hneď, chcelo to čas. Ale trpezlivosť ruže prináša, tato sa stal fanúšikom pomerne skoro, po druhom roku si aj mama konečne uvedomila, čo na tom „havranovi“ vidím :D Pravú vieru som priniesla aj niektorým kamarátom a vo fan skupinách na fb našla pár spriaznených duší. Naozaj, Buck-Tick spája ľudí po celom svete!

Táto kapela zmenila môj život v mnohých ohľadoch. Ale to by bolo na niekoľko ďalších článkov.

P.S. Ako ste ich objavili vy? Podeľte sa so svojou skúsenosťou v komentároch :)

*Slovom BiTch (videla som už aj mužský ekvivalent BasTard) sa označujú západné fanúšičky kvôli „poznávacej značke“ B-T, ktorú si Imai kreslí na ľavé líce. V klipe k „Love Letter“ to trochu vylepšil na BiTch

     I am a fan since November 2013. However,  I discovered them in August through the anime "Shiki" and I have gone crazy about Atsushi's voice in Kuchizuke :3 (oh his voice, he was born to sing! Someone described it as "darkest velvet and smooth liqour" or "fine wine and chocolate").

     When a semester started I had to do a serious research on youtube and the whole internet :D I didn’t have an internet connection at home. (It was during the final year of bachelor’s studies and I procrastinated so much because of my addiction to „B-T research“ so I was writing my final thesis almost at the last moment! I am a lost case :(  Oh Atsushi-sama, what have you done to me?? XD

     When I saw Kuchizuke PV on youtube I considered it to be quite funny :D (At first I was not very impressed by his appearance but I found his eyes really interesting and „non-japanese“ to me.

After Miss Take I was hypnotised. I love that song, it has so dark, mysterious and captivating sound :3 After the third one- the Romance PV- I thought „Hmm, he is so much beautiful, maybe he is too self-confident.“ :D (now I feel so ashamed for my improper thought, hope His majesty will forgive me) I was confused about their music style. Is it gothic-rock or what? Then I didn’t have internet for a month but fortunately I couldn’t resist Atsushi’s eyes ( and voice, so I have started to search more :)

      After I read several articles about him („marysuecomplex.tumblr“ is a great site, I found there a lot of useful info) and saw interviews on youtube, especially Ultra Countdown interview (1999) I just fell in love ♥ :D

Poor Atsushi, he was so nervous (but sooo cute at the same time) I can relate to his behaviour because I am quite shy and also not very talkative around people I don't know so well.

     After two years of fangirling I have successfully spreaded the message of Buck-Tick (or „true“ faith ;), some of my friends like their songs and even my parents have become interested :D I’ve also found amazing people in fan communities on FB or VK. Literally, they are connecting people all over the world.

In conclusion, BUCK-TICK ruined changed my life.

P.S. May I ask? How long are you a fan and how did you find them? Feel free to share your experience in the comment section :)

*Imai usually writes "B-T" as Buck-Tick on his left cheek, in their early years he used to draw it larger, but later it was a bit smaller. In the Love Letter PV he drew it as BiTch (check out the lyrics ;) and because of it the western fans call themselves as BiTches.